Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Obec Breziny, okres Zvolen, Banskobystrický samosprávny kraj

História

Počiatky Brezín (najstarší názov) sú veľmi hmlisté. Určité náznaky pravekého osídlenia sa našli pri stavbe krmovinárskeho závodu, ale materiál sa zničil. Podľa zachovalých skromných fragmentov nálezov možno usúdiť, že toto územie bolo osídlené prinajmenšom už 2400 rokov pred Kristom.

V čase rozkvetu veľkej Zvolenskej župy v 12. storočí tadiaľto viedla veľká obchodná cesta (Via magna). Vychádzala z hradu Hont a smerovala cez Hontianske Nemce, Bzovík, Krupinu, Babinú, Sásu, Dobrú Nivu a Breziny do Zvolena a odtiaľ potom do Turca, Oravy až k Baltickému moru.

V rokoch 1241 – 1637 bol brezinský chotár drancovaný nájazdmi Tatárov a Turkov. Najstrašnejšie nájazdy nastali po 12. februári 1556, keď sa až k Dobrej Nive dostali Turci. Zvesť o tom do Zvolena priniesol jeden člen spravodajskej služby, načo potom kapitán Balašša sa vybral prenasledovať Turkov. Niektorých zajal a od nich sa dozvedel, že fiľakovský beg chce napadnúť i Vigľašský zámok a vyraboval jeho okolie. Práve do tohto obdobie spadá vznik Brezín. Po spomenutom roku 1556 majiteľ Dobronivského panstva Esterházy sem usadil niekoľko rodín. Pravdepodobne založením majera chcel kolonizovať brezinský chotár a ľudia, ktorí sa po čiastočnom pominutí tureckého nebezpečenstva do pôvodných sídel už nevracali, boli tu čiastočne chránení.

Zdá sa, že najstaršia osada Brezín bola pravdepodobne Horňie Breziňi. Bola od frekventovanej cesty najviac vzdialená, čo sa možno vyplácalo, lebo 28. apríla 1568 400 tureckých jazdcov napadlo územie dobronivského panstva a odvliekli odtiaľ 74 ľudí.

Turecké nebezpečenstvo sa zvýšilo po roku 1575. 30. júla tohto roku turecký beg píše Zvolenu, Banskej Bystrici, Modrému Kameňu a Breznu, aby sa vzdali. Mestá túto „ponuku“ odmietli a tak nasledujú ďalšie vpády. Napríklad v roku 1578 Turci porazili posádku v obci Sása. V tomto čase sa kolonizuje územie Prostredných Brezín. Postupne bola osídlená aj časť obce Dolné Breziny.

6. júla 1588 Turci prešli chotárom obce a smerovali na Môťovú, ktorú vypálili. V tomto čase vo Zvolene začínajú opevňovacie práce. Stavbu opevnení viedli taliansky majstri, pre ktorých obyvatelia lámu a dodávajú kameň i z Brezín.

Nestačilo jedno nebezpečenstvo zo strany Turkov a prichádza druhé v podobe prírodnej katastrofy. 29. decembra 1612 územie Brezín postihlo zemetrasenie. A v rokoch 1636 a 1637 sa tu znova objavujú Turci, ktorí zničili všetko, čo našli.

Najstaršia písomná zmienka o Brezinách pochádza z roku 1784, kedy sa obec spomína spolu s Podzámčokom a Michalkovou, že boli ako filiálky evanjelickej cirkvi pripojené k Dobrej Nive. To znamená, že tu už býval značný počet ľudí. Obec trpela aj počas stavovských povstaní v 18. storočí.

Breziny patrili do Dobronivského panstva, ktoré malo sídlo na hrade Dobrá Niva v terajšej obci Podzámčok. Toto panstvo až do roku 1805 bolo majetkom Esterházyovcov. V tomto roku štát prevzal panstvo spolu so zvolenským. V spisovnom materiále sa uvádza ako K. K. Bergkameral Herschaft Altsohl und Dobroniva - Cisársko-komorské panstvo Zvolen a Dobrá Niva. Obidve panstvá už boli spravované zo Zvolena. Ich hlavným nadriadeným bol Hlavný komorno-grófsky úrad v Banskej Štiavnici.

V rokoch 1848 – 1854 Breziny s Dobrou Nivou, Podzámčokom a inými obcami patrili pod expozitúru v Krupine. V roku 1885 už patria do služnovského obvodu Dobrá Niva, ktorý mal sídlo vo Zvolene.

V rokoch 1857 až 1874 sa po rozpade Dobronivského panstva uskutočnila komasácia. V tomto čase sa tu založila sypáreň. Bol to sklad obilia, kde sa v rokoch dobrej úrody uskladňoval prebytok obilia, aby v rokoch neúrody mohli roľníci nakúpiť obilie za lacné peniaze.

Podľa župného štatútu zo dňa 4. mája 1883 sa na území Zvolenskej župy vytvárajú štyri okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Brezno a Zvolenská Slatina. Breziny až do súčasnosti patria so okresu Zvolen.

Pokojný život obyvateľov Brezín narušila v lete 1914 1. svetová vojna. Všetci bojaschopní muži museli narukovať. Doma zostali len starci, ženy a deti. Na nich doľahla všetka starosť o zber úrody sena a obilia. K tomu pribudli ešte rekvirácie, ktoré zobrali takmer všetko čo súviselo s výživou ľudu. Ku koncu vojny okrem rekvirácie obilia obyvateľom zhabali aj kovové predmety, najmä výrobky z mosadze, cínu, striebra a olova.

Koniec 1. svetovej vojny a vznik Československej republiky prebehol pokojne. Postupne sa z vojny začínajú vracať i chlapi. 7. júna 1919 zažili Breziny nepríjemnú udalosť – vpád maďarských boľševikov, ktorí útočili na Zvolen. Túžba po lepšom živote viedla mnohých mladých ľudí v rokoch po 1. svetovej vojne k odchodu do Ameriky, Kanady, Argentíny a Francúzska.

V roku 1925 si mohli arendátori odkúpiť pozemky bývalého Dobronivského panstva, ktoré sa nachádzali v polovici katastrálneho územia južne od Horných Brezín. Nastáva rozmach poľnohospodárstva, dobytkárstva a najmä chovu oviec. V tomto čase sa stavia železničná trať Zvolen – Krupina, kde našlo prácu niekoľko občanov ako robotníci alebo furmani. Od 1. svetovej vojny pôsobili v obci vo funkcii starostov Martin Lasab-Šmiarňiskoje, Pavel Žibritovský-Hucoje, Martin Lasab-Miháľoje, Juraj Bahyl-Dorišoje, Štefan Ponický-Poňickoje. V obci postavili aj katolícku školu (staviteľ sa volal Vajs), obecnú pastierňu a upravili verejné priestranstvá.

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami možno charakterizovať ako pokojné. Na vznik Slovenského štátu spomínajú obyvatelia so zmiešanými pocitmi. Začala vtedy aj prísna evidencia potravín, najmä obilia. Začal sa pociťovať nedostatok múky.

Už v roku 1943 bolo tu cítiť odbojovú činnosť. Keď vypuklo 29. augusta 1944 SNP, v Brezinách bola vyhlásená mobilizácia. Niektorí vojaci odišli k partizánom. V tunajšej katolíckej škole sídlilo vojenské veliteľstvo povstaleckej jednotky, ktorej velil por. J. Čánik. Obyvatelia Brezín museli pracovať na opevňovacích prácach, a to hlavne pri výstavbe protitankových zátarasov v smere Breziny-Bacúrov pri Ostrom vrchu, pod Strmou bočou a v Neresníckej doline. Robotníci – železničiari pracovali na výrobe pancierových vlakov Štefánik, Masaryk a Hurban.
9. decembra 1944 prišla väčšia jednotka nemeckých vojakov, ktorí sa usadili v jednotlivých domoch. V polovici januára 1945 zažili ďalšie kruté chvíle, lebo Nemci v dvoch etapách odvliekli na nútené práce až do Nemecka mužov z dediny a zobrali okrem jednej kravy v každom gazdovstve všetko dobytok. Začiatkom marca prišli prvé nemecké frontové jednotky, ktoré doprevádzali tri tanky. Nemecká pechota sa zakopala s guľometmi v lese Košiare a Ostrý vrch. Odtiaľ mali dobrý výhľad a podmienky na streľbu, preto mohli účinne odolávať útokom rumunských a sovietskych vojakov. Nakoniec sa podarilo Nemcov vyhnať zo zákopov a Rumuni mohli postupovať ďalej na Ostrú lúku. Po skončení 2. svetovej vojny začali sa vracať domov chlapi, ktorí boli odvlečení do Nemecka.

Breziny po roku 1945

Obyvatelia Brezín začali obnovovať domy a hospodárske budovy. Vytvoril sa akčný výbor, ktorý zisťoval škody. Na poliach sa začali poľnohospodárske práce, čo bolo neraz nebezpečné pre veľké množstvo munície, ktorá zostala nahádzaná v jamách po vybuchnutých bombách a mínach. Roľníci pociťovali nedostatok ťažného dobytka, preto si vzájomne vypomáhali spriahaním koní. Na pomoc prišiel roľníkom Zväz slovenských roľníkov, ktorý pre svojich členov zabezpečil poľnohospodárske stroje. Poskytli i osivo a umelé hnojivá.

Pamätný bol rok 1947, kedy bola veľká suchota. Chudobnejší obyvatelia pracovali vo Zvolene pri výkopových prácach pre stavbu poštového úradu ako robotníci alebo furmani, ktorí odvážali vykopanú zeminu a z Hrona privážali na stavbu štrk. Niektorým sa naskytla zárobková činnosť pri výstavbe Bučiny vo Zvolene, alebo ako tesári či murári pracovali v stavebných organizáciách, najviac v Kolektívum, ktorý sa neskôr premenoval na Okresný stavebný podnik.

Udalosti vo februári 1948 prebehli pokojne. Štát sa zaviazal, že do obce zavedie elektrický prúd, preto sa v chotári v smere Tepličky – Dubové – Bacúrov začalo stavať vysoké napätie. Koncom roku 1949 Breziny boli už elektrifikované.

Po vojne sa začali rozmáhať i živnosti. Prvý hostinec v rodinnom dome v Dolných Brezinách otvoril Martin Dlhopolec. Neskoršie v Horných Brezinách v bývalej evanjelickej škole zriadil obchod s potravinami a pohostinstvo p. Gregor. Po založení Spotrebného družstva Jednota v roku 1949 toto družstvo celú budovu prenajalo a používalo ju až do roku 1954, kedy si Jednota postavila vlastnú predajňu.

Kancelária Miestneho národného výboru v Brezinách bola po vojne v bývalej pastierni. Telefonicky boli Breziny spojené s okolitým svetom v roku 1950. V prvých povojnových rokoch sa rozprúdila i práca v kameňolome. Obec a Urbárska spoločnosť dala kameňolom do prenájmu p. Hrúzovi. Od 13. októbra 1951 začal premávať autobus z Dubového cez Bacúrov a Breziny do Zvolena. V Horných Brezinách sa dlhé roky pociťoval nedostatok pitnej vody. V roku 1952 začali vtedajší funkcionári obce uvažovať o postavení vodovodu. Nakoniec sa rozhodli zviesť vodu z Bacúrovskej jamy. V roku 1954 sa postavil na Drahách vodojem s kapacitou 27 m 3 a voda sa odtiaľ viedla do Horných Brezín.

V roku 1957 zásluhou predsedu MNV Štefana Žibritovského si občania postavili dnešný kultúrny dom, v ktorom okrem sály, javiska sú i kancelárie obecného úradu. V roku 1957 vybudovali aj miestny rozhlas.

Koncom roku 1957 začali agitačné skupiny zložené z komunistov Okresného výboru KSS, ONV, ale aj z iných kultúrnych inštitúcií a podnikov navštevovať roľníkov v Brezinách a presviedčali ich do kolektívneho hospodárenia. Kolektívne hospodáriť sa zaviazali všetci občania okrem Jána Vígľašského-Boršanoje z Dolných Brezín. O rok neskoršie začala výstavba ošipárne a sýpky na obilie. Družstvo zakúpilo prvý traktor Zetor 25.

Výstavba družstevných objektov spôsobila, že družstevníci z Dolných Brezín sa rozhodli založiť samostatné roľnícke družstvo, za čo si vyslúžili u Hornobrezinčanov prezývku „Trhanovci“, teda tí, čo sa odtrhli od celoobecného družstva. Nevraživosť upadla v roku 1964 a vzniklo celoobecné JRD Breziny na čele s predsedom Jánom Ponickým-Haňesoje a účtovníkom Jánom Žibritovským-Taratoje. Družstvo takto prosperovalo až do roku 1970, kedy na príkaz nadriadených orgánov bolo začlenené do JRD Nový život Dobrá Niva.

Od konca 50-tych rokov až do roku 1989 sa postavilo v Brezinách 67 nových domov. Ďalší rozvoj bytovej výstavby zamedzili vtedajšie štátne a stranícke orgány. Veľký význam pre obec mala výstavba Krmovinárskeho závodu Breziny, ktorá sa realizovala v rokoch 1963-1968. V roku 1967 sa prestavala budova bývalej ľudovej školy na modlitebňu. V roku 1980 sa základná škola v Brezinách zrušila a žiaci až dodnes chodia do základnej školy vo Zvolene. V obci sa nachádza dom smútku. Dokončený bol roku 1974 po počiatočných problémoch. V 70-tych rokoch mládež v Brezinách túžila založiť futbalový klub a mať vlastné ihrisko. Pre športový areál bola vybratá lokalita Široká.

31. decembra 1990 sa zrušili národné výbory a zákonom č. 369/90 Zb. sa zriadili samosprávy obcí, ktoré sú odkázané na samofinancovanie. Pri bývalej základnej škole sa v roku 1994 začala výstavba ihriska a o rok neskoršie sa urobila jeho penetrácia a oplotenie. Od roku 1997 v priestoroch obecného domu slúži pre občanov lekárska ošetrovňa, do ktorej dochádza lekár z Dobrej Nivy.

 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2017

meniny má: Ivica

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

581152

Úvodná stránka